Profil


Vždy, keď som sa zamyslel a chcel si odpovedať na otázku prečo som sa stal prírodovedec, dospel som k záveru, že to bol asi osud. Mal som okolo 9 rokov, keď ma príroda svojím čarom tak uchvátila a začala priťahovať, že som sa sám začal učiť poznávať živočíchy, spoznávať ich život a fotografovať prírodu. Najviac ma očarili vtáky, asi svojou voľnosťou, krásou a rôznorodosťou druhov. V túžbe hlbšie im porozumieť a viac sa dozvedieť o ich spôsobe života som začal chodiť do prírody s ďalekohľadom, pozorovať ich, vyhľadávať ich hniezda a fotografovať ich. Bolo to vždy aj malé dobrodružstvo spojené s poznávaním nových miest. Už na základnej škole som poznal väčšinu našich operencov a mnohé iné živočíchy. V tom čase som sa rozhodol byť zoológom a iná voľba pre mňa ani neexistovala len kráčať po začatej ceste. Strašne som chcel vidieť vtáky z blízka, dotknúť sa ich, držať ich v ruke a prezerať si na nich detaily. Taktiež ma veľmi lákal ich odchyt do nárazových sietí a krúžkovanie. Obe tieto túžby mi splnil môj starší brat Ján (taktiež zoológ), ktorý ma ešte ako ôsmaka vzal na Tábor ornitologických sekcií (TOS) Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK), kde som sa zoznámil s mnohými amatérskymi i profesionálnymi ornitológmi, z ktorých mnohí sú doposiaľ moji kolegovia alebo spolupracovníci. Od vtedy som tábory TOS navštevoval pravidelne až pokiaľ nezanikli. Po začatí štúdia na Gymnáziu v Bytči sa môj záujem o zoológiu a ekológiu prehlboval. Počas stredoškolských štúdií som absolvoval niekoľko táborov nazvaných Letná škola mladých vedcov, ktoré viedli inštruktori zo Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl. Tu som mal možnosť so svojimi rovesníkmi prvý krát ochutnať vedecký „chlebíček“ v rámci riešenia výskumných úloh. Tu som spoznal viacerých priateľov na celý život a prvé lásky. Získané skúsenosti som vložil do riešenia svojho prvého vedeckého projektu zameraného na hodnotenie vplyvu výstavby priehrady na vtáčie spoločenstvá, ktorý som začal riešiť ako šestnásť ročný. Práca mala neočakávaný úspech. Vyhral som školské, okresné aj krajské kolo stredoškolskej odbornej činnosti v roku 1990 a cestu na štúdium biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského som mal otvorenú. Splnil sa môj životný sen. Od prvého ročníka som začal so záujmom aktívne študovať a vedecky pracovať. Zapojil som sa do práce v Študentskom zoologickom krúžku, kde som mal počas štúdia niekoľko prednášok a v treťom ročníku som bol dokonca zvolený za jeho predsedu. Boli to vari najkrajšie roky života, plné študentských večierkov, nového poznania, neformálnych diskusií, ale i mnohých lások. Za výborné študijné výsledky a mimoškolské aktivity som bol v druhom ročníku ocenený dekanským štipendiom, ktoré bolo najvyššie možné v tom čase. V druhom ročníku som začal pracovať aj na téme diplomovej práce, kde som riešil problematiku štruktúry vtáčích spoločenstiev modelových nížinných lesov na Slovensku a taktiež zákonitosti vzorcov hustoty, diverzity a štruktúry vtáčích spoločenstiev vo výškovom gradiente Západných Karpát. Od vtedy sa ekológia lesov stala mojou životnou láskou. V roku 1993 som dokončil bakalárske štúdium a podarilo sa mi odísť na štúdium anglického jazyka a manažmentu prírody v USA. Bolo to nesmierne dôležité obdobie, ktoré mi otvorilo oči v mnohých smeroch. V Amerike som skúsil mnohé druhy práce, pochopil ako funguje efektívny akademický systém a popri tom som mal možnosť ochutnať život na college a univerzite. Domov som sa vrátil po 1,5 roku s diplomom z anglického jazyka a bohatými skúsenosťami. V magisterskom štúdiu som pokračoval na Univerzite Komenského, ktoré som dokončil v roku 1996. Následne som bol prijatý na externé doktorandské štúdium v odbore ekológia. Tému dizertačnej práce som si vybral rozdeľovanie zdrojov a štruktúru potravných gíld vtákov, čo v Európe na úrovni ornitocenózy dovtedy nikto nerealizoval. Ako modelovú plochu som si vybral bukovo-jedľový prales v Národnej prírodnej rezervácii Šrámková v Malej Fatre. Toto bol jeden z hlavných dôvodov prečo som prijal pracovné miesto zoológa v Národnom parku Malá Fatra. Príroda Malej Fatry si ma získala ako svojho služobníka po každej stránke. Na poetické zákutia skalných tiesňav, vodopády, kvetnaté horské a alpínske lúky a majestátny dramatický hrebeň nikdy nezabudnem. V práci som riešil rôzne úlohy v praktickej ochrane prírody, písal odborné stanoviská pre štátnu správu, ale mal som priestor aj na výskumnú činnosť. Taktiež som koordinoval multidisciplinárny ekologický výskum NPR Rozsutec, na ktorom participovali odborníci zo SAV, univerzít a múzeí. Okrem toho som organizoval dva odborné semináre zamerané na manažment národných parkov a výskum a ochranu prírody Krivánskej Fatry. Z jedného z nich vyšiel aj zborník, ktorý som zostavil. Na jeseň roku 1999 sa zakladala katedra biológie Žilinskej univerzity v Ružomberku, kde som po úspešnom konkurze získal miesto odborného asistenta. Začal som prednášať Základy prírodovedy a Ekológiu životného prostredia. Život na univerzite ma odborne napĺňal, i keď na začínajúcej katedre chýbala technika a kvalitná knižnica. Vedecký život nabral úplne nové dizmenzie. Stal som sa asistentom editora medzinárodného vedeckého časopisu Oecologia Montana a spolu organizátorom konferencie Vysokohorské biologické fórum. V roku 2000 som dokončil terénny výskum na dizertačnej práci a začal spracovávať výsledky na publikovanie. Po roku akademického života a nesplnených sľuboch manažmentu univerzity som sa rozhodol odísť a začal som si budovať vlastnú firmu zameranú predovšetkým na aplikovanú a teoretickú ekológiu a zoológiu a s tým súvisiace expertízy. Popri budovaní firmy som vystriedal viacero zamestnaní a odslúžil si civilnú vojenskú službu. Pracoval som pre poľnohospodársku firmu, Slovenskú ornitologickú spoločnosť/BirdLife Slovensko a vlastivedné múzeum. V stručnosti toto obdobie nazvem obdobím veľkých životných zmien a nových skúseností z najrôznejších oblastí. Vo firme som aktívne pracoval na viacerých aplikovaných ekologických a zoologických výskumoch po celom Slovensku v rámci posudzovania vplyvov činností na životné prostredie, riešení územných systémov ekologickej stability, monitoringu bioty, atď. Toto je moja hlavná pracovná náplň doposiaľ popri teoretických vedeckých výskumoch. V auguste 2004 som dokončil dizertačnú prácu, ktorú som úspešne obhájil a v apríli 2005 som získal vedeckú hodnosť Philosophiae Doctor (PhD.) v odbore ekológia, pričom som zažil jeden mysteriózny, neuveriteľný a zároveň humorný zážitok, ktorý sa stáva asi raz v živote a doživotne sa naň nezabúda. Poslednú augustovú sobotu v 2004 roku som sa ráno zobudil po namáhavom dni, kedy som dokončoval dizertačné práce neskoro do noci. Otvoril som dvere na balkón mojej izby a začal si prezerať jednu zviazanú dizertačnú prácu. Krátko nato vletela do izby samica drozda čierneho, dva-krát obletela izbu, „pokrstila“ mi dizertačku a odletela. Odvtedy je drozdica múzou prírody môjho života. Jej odkaz je však pre mňa záhadou. Možno to bol krst prírody, ktorým sa asi navždy spečatil môj začatý životný osud... V roku 2008 som začal študovať druhé doktorandské štúdium v odbore aplikovaná zoológia a poľovníctvo na Technickej univerzite vo Zvolene a neskôr som získal miesto samostatného vedeckého pracovníka na Katedre ochrany lesa a poľovníctva lesníckej fakulty, kde pracujem až súčasnosti.